Neviem či som Vám uz opisovala postup zrodenia Ámona a jeho súrodencov - ale keď ste spomenuli majitelku
Chiantiho, tak sa mi to vynorilo. Bola to "hezká podívaná"...
...rozhodli sme sa ísť s Adélou za "tatinom" do Bratislavy - na Petržalku - desná králikáreň. Ale pred panelákom jeho
trvalého pobytu bol kúsok zelenej trávy (cca 25x25m). Vypustili sme tam "budúcich rodičov", nech sa zoznámia (veď
mali by sa aspoň poznať, nie ísť hned na vec :-) ). Tak sa ponaháňali a Chianti po chvilke
začal prejavovať eminentný záujem o rozmnožovací proces. Adéla to však brala ako hru... aj sa nastavila, ale keď
sa snažil na ňu "skočiť" tak sa jej to nepáčilo a pokúsala ho (má slušnú výchovu!). Po asi 2-och hodinách márného
snaženia sa sme sa rozhodli dať mladému páriku prestávku. Ja a moj tatino a brat sme vyhladli a šli sme na
obed. Adela zatial odpočívala v aute a Chianty doma. Majitel (majitelka ešte bola v práci...) sa obával, že Chianti už
"nebude mocť".
Po hodinke sme sa vrátili z obedu a pan majiteľ nám urobil kafe (v rámci predlženia regeneračnej lehoty pre
Chiantiho). Tak sme si dali kávu (Chianti obžil a usmieval sa na nás - vyčeril zuby - aj Adéla sa tak smeje - bol totálne
prítulný a milý člen rodiny). Medzitým sa vrátila aj majitelka. Ta dohovárala Chiantimu stylom : "Čo si to za chlapa!?
Nevieš ako sa robia detičky??? No to by bolo, aby z toho nič nebolo!". Bolo to komické. Opet sme vypustili "rodičov",
ale to sa už iniciativy chytila paní majitelka a všetko zorganizovala a zadelila prácu... Ja som sa len prizerala lebo od
smiechu som bola indisponovaná... Moj brat chytil Adéle papulu (aby nekúsala). Moj tatko chytil Adélu pod hruďou. Pan
majitel nadvihol Adéle zadok. Paní majitelka "nasmerovala" Chiantiho... No a už bolo! Aké jednoduché.... :-)
Kto to sledoval z okna, tak sa musel poriadne zabávať! Proste celá výrobná procedura podľa noriem. A to všetko
uprostred sídliska.
Iveta